Rizikové oblasti

Slovenskí občania by si mali pred cestou do zahraničia vo vlastnom záujme dôkladne preveriť všetkými dostupnými prostriedkami bezpečnostné riziká svojej destinácie. V záujme eliminácie stavov núdze sú pri pobyte za hranicami nevyhnutnosťou platný cestovný doklad, dostatočný objem finančných prostriedkov k dispozícii, ako aj uzatvorené cestovné komerčné poistenie.

Slovenskí občania, ktorí sa chystajú pracovať v rizikových krajinách, by si mali preveriť u svojho budúceho zamestnávateľa jeho krízový plán pre zamestnancov v prípade eskalácie krízy a nutnej evakuácie.

Slovenskí občania a ich rodinní príslušníci, nachádzajúci sa dlhodobo v rizikových oblastiach, resp. v štátoch mimo EÚ s vysokou pravdepodobnosťou vzniku krízovej situácie, by mali pre prípad možnej evakuácie vždy vlastniť platné cestovné doklady. Vhodné je mať pripravené aj doklady preukazujúce rodinné vzťahy a občianstvo (napr. rodný list, sobášny list, osvedčenie o štátnom občianstve ap.), nakoľko víza pre rodinných príslušníkov môžu byť udeľované aj na inom než slovenskom zastupiteľskom úrade. Treba si uvedomiť, že služby zastupiteľských úradov pri vydávaní cestovných dokladov a víz môžu byť v čase krízy obmedzené.

Hlavným predpokladom včasného poskytnutia pomoci slovenským občanom je dať o sebe vedieť. Slovenskí občania cestujúci do zahraničia by sa mali pre prípad vzniku krízovej situácie s cieľom uľahčenej komunikácie zaregistrovať v systéme dobrovoľnej registrácie. Slovenskí občania dlhodobo žijúci v zahraničí mimo EÚ by mali pravidelne aktualizovať svoje koordináty na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky akreditovanom pre príslušnú krajinu.

Dobrovoľná registrácia pre cestou do zahraničia

Cestovné odporúčania ministerstva

Cestovné odporúčania ministerstva slúžia na orientáciu občanov pri plánovaní ich ciest do zahraničia, ako aj počas pobytu v zahraničí. Cestovné odporúčania sú zverejňované po dôkladnom zvážení a koordinácii s krajinami EÚ. Dôležité je, aby občania SR reagovali na zmenu cestovného odporúčania okamžite.

Pokiaľ slovenský občan reaguje v rozpore s aktuálnym cestovným odporúčaním „necestovať“ alebo „opustiť krajinu“, v krízovej oblasti sa nachádza na vlastnú zodpovednosť. V takomto prípade musí počítať s tým, že mu z objektívnych dôvodov nebude môcť byť poskytnutá konzulárna asistencia v plnom rozsahu, keď sa jeho život ocitne v ohrození.

Formy pomoci v krízovej situácii

Krízová situácia býva spôsobená ťažko predvídateľnou mimoriadnou udalosťou alebo jej následkami, ktoré ohrozujú ľudské životy, ich zdravie a majetok. Vzhľadom na jedinečnú povahu každej krízovej situácie nie je možné stanoviť univerzálny postup uplatňovanej pomoci. Prioritou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (ďalej len "ministerstvo") je rýchla a adekvátna reakcia, ktorú si vyžaduje neodkladnosť riešenia situácie. Pomoc zo strany ministerstva je zabezpečovaná v závislosti od konkrétneho prípadu, po jeho dôkladnom zhodnotení a zvážení možných rizík. Môže ísť o poskytnutie informácie, odporúčania spôsobu návratu slovenského občana do SR, resp. do najbližšej bezpečnej krajiny, príp. kontaktovanie príbuzných v SR. V prípade zhoršenia zdravotného stavu poškodeného občana mu je sprostredkovaná odborná lekárska pomoc.

Ministerstvo ani zastupiteľské úrady Slovenskej republiky nemôžu hradiť výdavky spojené s návratom do Slovenskej republiky, či miesta obvyklého pobytu ani s lekárskym ošetrením. V tejto súvislosti odporúčame slovenským občanom, aby kontatkovali príbuzných za účelom prevodu peňazí v rámci celého sveta službou Western Union, eventuálne zastupiteľský úrad so žiadosťou o poskytnutie návratnej finančnej pomoci.

Konkrétne možnosti a formu pomoci v danej krízovej situácii slovenskí občania vopred prekonzultujú s ministerstvom, resp. s príslušným zastupiteľským úradom.

Ministerstvo prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu kontaktuje registrovaných občanov SR nachádzajúcich sa v rizikovej oblasti a upozorní ich na hroziace nebezpečenstvo formou telefonátu, SMS alebo e-mailu. V prípade zlyhania moderných komunikačných kanálov, akými sú napr. mobily, internet a pod., odporúčame čerpať informácie o miestnej organizácii riešenia krízovej situácie z tradičných zdrojov – rádia, miestnych oznamov a pod..

Opustenie krajiny (evakuácia) je krajnou možnosťou riešenia krízovej situácie, keď sú životy občanov v bezprostrednom ohrození. Opustenie krajiny je dobrovoľné a uskutočňuje sa na požiadanie. Pokiaľ občan SR nereaguje v súlade so zverejnením najvyššieho stupňa cestovného odporúčania „okamžite opustiť krajinu“, alebo nevyužije ponúknutý spôsob evakuácie,ministerstvo nemôže zaručiť poskytnutie ďalšej možnosti. Opustenie krajiny sa uskutočňuje v prvom rade dostupnými komerčnými spoločnosťami, ktoré v danom teritóriu pôsobia. Ministerstvo v spolupráci s príslušnými zastupiteľskými úradmi sú občanom SR nápomocní pri zisťovaní evakuačných trás, vzdušných, námorných aj pozemných liniek, ktoré prepravia občanov z krízovej oblasti do bezpečia. Pokiaľ v dôsledku závažného zhoršenia bezpečnostnej situácie už nejestvuje možnosť opustiť postihnutú krajinu, resp. jej oblasť, ministerstvo zváži asistovanú repatriáciu občanov SR špeciálnymi prostriedkami SR alebo členských štátov EÚ. Aj tieto dopravné služby môžu byť spoplatnené. Slovenským občanom a ich rodinným príslušníkom bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky môže byť z objektívnych dôvodov zabezpečená preprava do najbližšej bezpečnej krajiny EÚ.

Opustenie krajiny môže byť sťažené počas pandémie alebo vojenských konfliktov, keď väčšina krajín preruší činnosť svojich zastupiteľských úradov, rizikové štáty zatvoria hranice, letiská a medzinárodná doprava je obmedzená alebo dokonca celkom prerušená. Ministerstvo nemôže zaručiť slovenským občanom evakuáciu z pandemických oblastí.

Ministerstvo nenesie zodpovednosť za škody spôsobené krízou alebo spojené s evakuáciou.

Ministerstvo nemôže zabezpečiť evakuovaným slovenským občanom dlhodobo žijúcim mimo SR ubytovanie a prostriedky na živobytie na území SR.

Ako sa správať v prípade núdze v dôsledku krízovej situácie

Postupovať podľa pokynov zastupiteľského úradu alebo ministerstva, sledovať zmeny v cestovných odporúčaniach uverejňovaných na ich webových stránkach. V prípade nedostupnosti zastupiteľského úradu, generálneho alebo honorárneho konzulátu Slovenskej republiky v danom teritóriu môže ministerstvo odporučiť požiadať o poskytnutie pomoci diplomatické alebo konzulárne zastúpenie iného členského štátu EÚ.

Kontaktovať poisťovňu, cestovnú kanceláriu, zamestnávateľa za účelom zefektívnenia nákladov na záchranu svojho života a majetku (napr. preveriť možné preplatenie nákladov na liečbu, cestovné ap. v rámci poistenia).

Evakuovaní slovenskí občania, ktorí nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, musia zvážiť možnosti svojho pobytu na území Slovenskej republiky, za týmto účelom napr. kontaktovať príbuzných v SR.

V prípade nedostatku vlastných finančných prostriedkov zaručiť refundáciu preukázateľných nákladov za konzulárnu asistenciu písomným vyhlásením o vrátení poskytnutých finančných prostriedkov.

Kto má nárok na asistenciu ministerstva počas krízových situácií

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poskytuje pomoc zameranú na bezprostrednú záchranu života občanom SR (na základe čl. 23 Zmluvy o fungovaní EÚ aj občanom EÚ) a ich najbližším rodinným príslušníkom (manžel/ka alebo registrovaný partner/ka, s ktorým má občan únie riadne osvedčený vzťah, a nezaopatrené deti do 21 rokov), ktorí nie sú občanmi EÚ. V prípadoch osobitného zreteľa, pri ťažkom zdravotnom postihnutí alebo z humanitárnych dôvodov môže byť táto pomoc rozšírená aj na iných občanov tretích krajín. Právo na vstup a pobyt občanov tretích krajín evakuovaných na územie SR musí spĺňať podmienky stanovené Zákonom o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 404/2011 Z. z.